drevorez, papier 17 x 17 cm (illus. passe - partout),
Kazimierz Wiszniewski (nar. 1894 vo Varšave, zomrel 1960 v Krakove). V štúdiu pokračoval v súkromnej maliarskej škole Konrada Krzyżanowského. Umelecké vzdelanie si doplnil na Mestskej škole dekoratívnych umení u Mieczysława Kotarbińského, Edmunda Trojanowského a Władysława Skoczylasa, ktorého považoval za svojho majstra. Svoje diela štylizoval pod vplyvom ľudového umenia a ornamentiky. Vytváral aj náboženské kompozície a portréty. po roku 1930 Wiszniewski zmenil svoje záujmy a začal sa venovať architektúre a krajine, čím výrazne obohatil svoju grafickú techniku. Námetom jeho diel je historická architektúra Gdanska, Poznane, Kazimierza, Varšavy a ďalších miest. Zaoberal sa grafikou, najmä drevorezom, s vedľajším záujmom o maľbu a kresbu. Vďaka svojej vytrvalej práci a napriek svojmu postihnutiu (bol hluchonemý) dosiahol významné postavenie v okruhu medzivojnových grafikov.
Zúčastnil sa na druhej medzinárodnej výstave modernej grafiky vo Florencii. Ocitol sa tam v spoločnosti Józefa Mehoffera, Władysława Skoczylasa, Wojciecha Weissa a Leona Wyczółkowského.
