Wlastimil Hofman (1881 Praha - 1970 Szklarska Poreba), Piesky času, 1922.

olej, plátno, 45,5 × 63 cm
signované a datované l. d.: "Wlastimil Hofman 1922"

"V tvári človeka sa odráža ako v zrkadle celý jeho vnútorný život. Dá sa z nej ľahko vyčítať všetko: múdrosť, hlúposť, šťastie, bolesť, utrpenie, závisť, nádej, túžba, bieda a bohatstvo."
Wlastimil Hofman, citované v M. Czapska-Michalik, "Wlastimil Hofman (1881-1970)", Varšava 2007, s. 34.

"Typ alegórie, ktorý Hofman používa, je prepracovaním motívu Vanitas, ktorý bol v literatúre a umení oživený na začiatku 20. storočia (...) V Hofmanovom diele sa myšlienka na smrť mení na akési melancholické snenie a tichú rezignáciu. Človek blížiaci sa ku koncu života nikdy nezostáva sám; dieťa, ktoré ho v takýchto chvíľach sprevádza, zohráva úlohu sprostredkovateľa na ceste ku konečnému zmiereniu s Bohom a zmiereniu s osudom. To je zmysel a význam všetkých obrazov s touto tematikou. Či už v týchto scénach, alebo v žánrových obrazoch s postavami starca a dieťaťa, dieťa vždy zohráva úlohu starostlivého anjela."
E. Wolniewicz-Mierzwińska, "Wlastimil Hofman - diela do roku 1939", [in:] "Dzieła czy kicze", ed. E. Grabska a T. S. Jaroszewski, Varšava 1981, s. 412