Olej, plátno; rozmer 99 x 138 cm; signované p.d. J. Kraupe. Popis autora na nosiči. Dielo vystavené v Dome umenia BWA v Rzeszowe, september 1970, katalóg výstavy, položka 13.
Janina Kraupe-Świderska bola jednou z najzaujímavejších a najoriginálnejších poľských umelkýň druhej polovice 20. storočia. Ako sedemnásťročná (1938) začala študovať maľbu na Akadémii výtvarných umení v Krakove. Počas druhej svetovej vojny pokračovala v štúdiu na Kunstgewerbeschule v ateliéri Friedricha Pautscha, kde sa okrem iných stretla s Tadeuszom Brzozowskim, Tadeuszom Kantorom, Kazimierzom Mikulskim a Mieczysławom Porębskim, s ktorými sa spriatelila a umelecky angažovala. V rokoch 1942 - 1943 sa zúčastňovala na Kantorovom podzemnom divadle. Po vojne pokračovala v štúdiu maľby na krakovskej akadémii u Eugeniusza Eibischa a Wacława Taranczewského a na katedre grafiky v ateliéroch Andrzeja Jurkiewicza a Konrada Srzednického.
Od roku 1957 bola Janina Kraupe spojená s 2. krakovskou skupinou, najvýznamnejším zoskupením poľskej povojnovej avantgardy. Vo svojich obrazoch sa umelkyňa vo veľkej miere inšpirovala budhistickou filozofiou a vytvárala zložité, viacvrstvové metaforické kompozície zložené z prelínajúcich sa foriem a symbolov.
