Hans Multscher
Leutkirch 1400 - 1467 Ulm, kruh
Madona
2. polovica 15. storočia
Drevo vyrezávané a polychrómované (duté)
Výška s podstavcom 113 cm, výška postavy 104 cm
Šírka podstavca 38 cm, hĺbka podstavca 25.5 cm
Šírka postavy 29 cm, hĺbka postavy 21,5 cm
Sochár a maliar Hans Multscher je považovaný za jedného z najväčších majstrov svojej doby a do roku 1467 si udržal renomovanú dielňu. Ako raný predstaviteľ slávnej ulmskej školy zobrazuje postavy v dynamických pohyboch: Mária je umiestnená v živej postave v tvare písmena S; v ľavej ruke drží v rovnováhe nahého Ježiša, ktorého hravo ohnuté telo s vystretými prstami pôsobí naturalistickým dojmom. Chlapec predkladá divákovi guľu, buď jablko symbolizujúce plodnosť, alebo globus cruciger, ktorý identifikuje Krista ako vládcu sveta. Na rozdiel od Máriinho ideálu krásy s dlhými kučeravými vlasmi, vysokým, elegantne klenutým čelom, úzkym nosom a malými ústami má dieťa takmer drzý výraz: hlboko posadené oči s úzkymi hrebienkami obočia sa kombinujú s chrapľavým nosom a malými, zlomyseľne sa usmievajúcimi ústami so silne vykrojenými kútikmi. Ježišovu tvár rámujú krátke kučery typické pre gotický štýl.
Najpôsobivejším neskorogotickým prvkom tejto postavy Madony je však drapéria Máriinho rúcha, ktorá sa smerom k spodnej časti stáva čoraz ostrejšou. Závoj okolo Máriinej hlavy objemne padá, pričom jeho tok preberajú dlhé pramene vlasov padajúce na jej hruď. Na bohato plisovanom plášti sa objavujú kombinácie mäkko vyzerajúcich miskovitých záhybov a rias, pričom látka na hornej časti tela sa zdá byť ešte pružnejšia a drapéria pod ňou je štruktúrovaná hranatým, členitým spôsobom. Obzvlášť nápadné sú hlboké záhyby na Máriiných červených šatách, ktoré sú viditeľné pri jej nohách a na podklade sa vlnia. Porovnateľným príkladom je Bihlafingerova madona z obdobia okolo rokov 1455 - 60, ktorú dnes možno vidieť v Ulmskom múzeu a ktorá má podobné črty ako tu prezentovaná postava. Je tu však väčšia miera hravosti vďaka drzému postoju malého Ježiša, ako aj intímnejší vzťah medzi matkou a dieťaťom, keďže Mária sa pravou rukou jemne dotýka aj nohy svojho syna. Rezbár tu dosiahol takmer hyperrealistickú bezprostrednosť, ktorá naznačuje fyzickú a duchovnú blízkosť divákov k zobrazeným postavám, zdôrazňuje ľudskú stránku Krista a úlohu Márie ako orodovníčky.