Matka s dieťaťom, Rím, 3./4. storočie

Matka s dieťaťom
Rím
3./4. storočie
Mramor
Výška 62 cm, šírka 43 cm, hĺbka 20 cm

Ide o jedno z najstarších vyobrazení Madony z neskorej Rímskej ríše. Už na keltských portrétoch materského božstva, ktoré sú výrazom plodnosti, ale aj na egyptských zobrazeniach matky a dieťaťa, napríklad v diele Isis a Osiris, je matka zobrazená sediaca, s dieťaťom na kolenách. Tieto charakteristiky sa objavujú aj na sochách Kybele, materského božstva, ktoré je známe a uctievané najmä v Anatólii. V 5. storočí pred Kr. sa takéto zobrazenia dostali aj do Atén.
Neskôr bola Kybele začlenená ako božstvo do Rímskej ríše a stala sa známou ako Magna Mater. Novú formu jej kultového uctievania vytvorila Sibylina veštba v roku 205 pred n. l., ktorá odporúčala privolať Magnu Mater ako dôležitého spojenca v druhej vojne Ríma proti Kartágu. Ako novopečená trójska bohyňa sa stala praotcom Rímskej ríše. Vďaka rímskej hegemónii sa kult Magna Mater rozšíril po celej Rímskej ríši. Ako porovnávací príklad postoja a sochárskeho prevedenia postavy môže slúžiť soška Kybely z 2. storočia n. l. z Los Angeles County Museum of Art (AC1992.152.37). Misa na úľavu a levy však boli vymenené za kresťanské atribúty.
Najstaršie kresťanské zobrazenia tohto typu, Mária a dieťa Ježiš, sa nachádzajú na sarkofágoch od 3. storočia n. l. Tento príklad je už monumentálnou sochou. Ženská postava je zobrazená v sede; pod prsiami má opásané rúcho a plášť, ktorý je ohnutý okolo ramien a prehodený cez kolená. Plášť je sotva zošitý, ale spodný odev je zobrazený v rovných, cestom viditeľných záhyboch. Padá v hrubých vypuklinách cez topánky postavy. Žena si ľavou rukou pridržiava otvorenú knihu ležiacu na kolenách, čím upriamuje pozornosť diváka na tento atribút. Je možné, že ide o Sväté písmo. Pravou rukou k sebe pritláča nahé dieťa, ktoré balansuje na jej pravom kolene a je otočené k divákovi čelom. Matkino láskavé gesto ešte viac zdôrazňuje intimitu medzi matkou a dieťaťom.