Reliéf, 50 x 27 cm
2024
Dielo, ktoré je reflexiou postmodernej architektúry, obsahuje nadčasový estetický náboj. Dielo na pomedzí maľby a sochy zvádza svojou farebnosťou a kompozíciou.
Témou cyklu Architektonické kompozície je problematika poľskej postmoderny, odkazujúca na myšlienky obsiahnuté v knihe Filipa Springera Zle narodený. Jeho kniha je analýzou tvorivých postojov a spôsobu realizácie architektonických projektov v dôsledku politických a ekonomických podmienok. Springer nastoľuje problém deštrukcie konkrétnej architektúry. Počas jednej z ciest Mareka Woźniczku a Filipa Springera zaznelo slovné spojenie "zle narodený", ktoré sa týkalo modernistickej architektúry vytvorenej v systéme príkazovej ekonomiky, spojenej s priemernosťou komunistickej éry. Možno teda pozorovať istý vzorec kritického prístupu, ba až odporu k nedávnej histórii, k tomu, čo práve skončilo, "vyšlo z módy": človek sa voči tomu stavia do opozície a odsudzuje to na akési vyhnanstvo. Výsledkom je, že nechcená architektúra upadá alebo je vystavená zámernej deštrukcii. Séria Architektonické kompozície je odkazom práve na tento problém, ilustrovaný históriou Solpolu, ktorý bol hlavným referenčným bodom počas mojej práce na obrazoch. Predstavuje pre mňa akýsi symbol architektúry obdobia politickej transformácie. V súčasnosti je to postmodernizmus, ktorý vnímam ako "nesprávne zrodený". Architektúra Poľskej ľudovej republiky už nevyvoláva také emócie ako pred viac ako desiatimi rokmi, keď vyšla Springerova kniha. Podľa môjho názoru sa teraz posúva na stranu histórie, ktorá nie je spochybňovaná. Získali sme od nej väčší odstup a akceptujeme ju, alebo aspoň zostávame viac ľahostajní ako neochotní. Postmoderna ako "nedávna história", ktorá sa nachádza medzi "teraz" a "bezpečnou" históriou, vzbudzuje všeobecnú averziu a všetky javy, ktoré Springer pozoruje, sa premietajú do tohto obdobia.
Viac z autorovej tvorby na www.onarte.pl
