Nasledovník Eliasa Voncka

Bodový PTACT, 18.-19. stor.
Olej, plátno, 38 x 32,5 cm
Na zadnej strane nápis čiernou farbou: Eigethum des Grafen R. Anrep-Elmpt / auf Kerstenhof 1865.
Na nosiči nápis čiernou farbou: JohanWeenix/ 1645-1719/75 No5.
Stav zachovania: staré reštaurovanie
Obraz pochádza zo zbierky Romana von Anrepa. Rodina von Anrep pochádzala z Vestfálska. V druhej polovici 15. storočia sa presídlili na územie dnešného Estónska a Lotyšska. - Jeden z predstaviteľov rodu, Goswin (1470 - 1501), bol kláštorným rytierom. Jeho synovia založili dve vetvy - švédsku a livónsku. Livónski Anrepovci boli protestanti, príbuzní okrem iného s rodmi Loewenwolde, Lieven, Keyserling, Budberg alebo Stael von Holstein. Ďalšia vetva - potomkovia švédskeho kapitána Frederika Wilhelma von Anrepa, ktorého v roku 1710 zajali Rusi - konvertovala na pravoslávie (z tejto vetvy pochádzal slávny mozaikar Boris Anrep (1883 - 1969), básnik, člen skupiny Bloomsbury a priateľ Anny Achmatovovej). Vystavený obraz sa nachádzal na panstve von Anrep, Kerstenshof (dnes Kärstna v Estónsku). Majiteľom obrazu bol gróf Roman (Reinhold Filip Johann) Josifovič Anrep-Elmpt (1834 - 1888). Narodil sa v Kurskej gubernii a bol synom generála Josifa (Carla Josefa) Romanoviča grófa Anrep-Elmpta a Cecílie von Elmpt. Vyrastal v Rige a vzdelanie získal v kadetskom zbore v Petrohrade. Účastník krymskej vojny. Okolo roku 1870 viac ako 8 rokov cestoval po celom svete a vykonával etnografický výskum. Navštívil Spojené štáty, Indiu, Japonsko, Južnú Ameriku, Afriku, Egypt, Cejlón, Karibik, Havajské ostrovy, Jávu a Sumatru a Austráliu (1878 - 1983). Plodom jeho ciest sa stali niekoľkodielne diela, medzi ktoré patria Cesty po piatich kontinentoch, Cesty po Austrálii. Zomrel v roku 1888 v Barme na tropickú horúčku. Jeho starý otec Roman Karlowicz (Reinhold Heinrich) (1757/1760 - 1807) von Anrep bol odchovancom Paziho zboru v Petrohrade. Za účasť vo vojne so Švédskom v roku 1790 mu bol udelený Rad svätého Juraja štvrtej triedy. Počas poľsko-ruskej vojny v roku 1792 sa zúčastnil na útoku na Brest-Litovsk. Počas Kosciuszkovho povstania v roku 1794 sa zúčastnil na bitke pri Dubienke. Za útok na oddiel litovských vojsk v Ostrołęke bol vyznamenaný Rádom svätého Juraja III. triedy. V rokoch 1801 - 1805 sa so svojou divíziou zdržiaval na Iónskych ostrovoch a v Neapole. Následne bol vymenovaný do druhej armády generála Buxhoevdena a velil divízii, ktorá sa zúčastnila na operáciách v severnom Mazovsku. Počas bitky pri Morágu medzi ruskou armádou a I. zborom pod velením maršala Bernadotta bol zabitý pri príprave ústupu armády generála Markova pri obci Plebania Wólka (dodnes sa tam nachádza jeho pomník, ktorý v roku 1852 založil jeho syn Josif).
Podľa názoru Márie Klukovej:
V neurčitom priestore sú zobrazené tri zbití, malí vtáci visiaci so sklonenými hlavami na šnúrke priviazanej k nohám. Tieto vtáky sú pravdepodobne jarabice (Perdix perdix); majú svetlohnedé operenie, na bruchu svetlý popol. Pod nimi, na kamennej doske, ležia ďalšie tri vtáky. Jeden z nich, pravdepodobne sluka lesná (Scopolax rusticola), má tenký, pomerne dlhý zobák. Na ľavej strane leží pravdepodobne ďateľ malý (Dryobates minor) s výrazným červeným temenom hlavy. To je jediný živý farebný akcent v tejto veľmi pokojnej, takmer monochromatickej kompozícii. Zátišia zobrazujúce zabitých vtákov (vrátane domácich) ako osobitný žáner v holandskom maliarstve vznikli a rozkvitli v 50. rokoch 17. storočia. Hlavnými centrami, kde sa takéto diela vytvárali, boli Amsterdam, Utrecht a Haag, v menšej miere Haarlem a Middelburg. Spočiatku to boli skromné kompozície s malým počtom prvkov, vyváženým "bodovým" osvetlením a tlmenými farbami. Hlavným predstaviteľom tohto trendu bol Elias Vonck (Amsterdam 1605 - 1652). O jeho vzdelaní vieme len málo. Z jeho úspechov môžeme usudzovať, že nepoznal diela Fransa Snydersa (1579 - 1657) a Melchiora de Hondecoetera (1636 - 1695). (...) Práve zobrazenia zabitých vtákov sa stali Vonckovou špecialitou. V roku 1630 sa mu narodil syn Ján, ktorý sa stal jeho žiakom a pokračovateľom jeho maliarskeho štýlu, ale o jeho živote sa vie len málo okrem toho, že jeho dielo bolo naposledy zaznamenané v roku 1666. Podobné kompozície sa čoskoro objavili aj v dielach iných majstrov. (...) Predmetné dielo bolo nepochybne ovplyvnené tvorbou Eliasa Voncka. Jednoduchosť kompozície, skromnosť výrazových prostriedkov a takmer monochromatická tonalita prinášajú náladu pokoja a dôstojnej vážnosti. Označenie autorstva uvedené na nosiči (Johan, resp. Jan Weenix) pochádza pravdepodobne z obdobia vzniku inventára zbierky (1875?) ( ).
Požadovaná cena 10000
Odhad 12000 - 15000