Tadeusz Styka (1889 Kielce - 1954 New York), Portrét Wandy Stykovej so synmi Andrzejom a Juliuszom

olej, plátno, 117 × 90 cm

Tadeusz Styka pochádzal z rodiny s maliarskou tradíciou a preslávil sa ako vynikajúci portrétista v Európe aj v Spojených štátoch. Jeho galéria portrétov obsahovala obrazy známych osobností zo sveta politiky, kultúry, ako napr: Pola Negri, Ignacy Paderewski, Maurice Maeterlinck, Wladyslaw Anders, Lev Tolstoj, ako aj anonymné krásne modelky s koketným pohľadom a širokým úsmevom. Tadeusz vo svojej tvorbe pri mnohých príležitostiach zobrazoval aj obrazy z okruhu svojich blízkych. Medzi známe portréty patria portréty jeho otca Jana, brata Adama alebo milovanej dcéry Vandy. Takýmto príkladom je aj prezentovaný rodinný portrét manželky Tadeuszovho brata Adama, Wandy so synmi Andrzejom a Juliuszom. Kompozícia ako celok má nenútený, až intímny charakter. Pózy Wandy aj jej dvoch synov sú prirodzené, nenútené. Divák môže mať takmer dojem, že s nimi zdieľa ich súkromné chvíle. Kompozícia vykazuje charakteristické črty Tadeuszovej maľby, o ktorej kritika napísala: "Jemnosť kresby, takmer pastelová mäkkosť a delikátnosť v prístupe k téme - to je to, čo Tadeusza Styku približuje k modelom, ktoré maľuje - to ho predurčuje byť maliarom salónnych madon." ("Z výstav v Lodži. Adam a Tadeusz Styka v Zlatej izbe Grand-hotela", in: "Republika" č. 120 z 3. mája 1934).
Adam Styka sa v Poľsku zoznámil so svojou budúcou manželkou Vandou. V apríli 1921, po niekoľkých mesiacoch prevažne korešpondenčnej známosti, sa manželia zosobášili. Rodina Wandy Stykovej pochádzala z oblasti Szydłowiec. Jej otec Edmund Engemann bol členom mestskej rady a vlastnil pivovar a zámok v Szydłowci. Edmund a jeho manželka Julia, rodená Machlejdová, mali dve dcéry: Žofiu (1893 - 1958) a Vandu (1900 - 1994).
Manželia Szykovci spolu so svojimi synmi - Andrzejom, narodeným v roku 1922, a Juliuszom, narodeným o rok mladšie - žili spočiatku v Paríži, v umelcovom ateliéri na námestí Pigalle. Odtiaľ každý rok cestovali do severnej Afriky - orientálnej krajiny, ktorá poskytovala Adamovi nekonečnú inšpiráciu pre jeho obrazy.
V roku 1932 sa manželia vrátili do Poľska. Usadili sa v Konstancine, vo vile "Urocza" na ulici Piotra Skargiho 11, kde sa nachádzal umelecký ateliér slávneho orientalistu. Vypuknutie druhej svetovej vojny zastihlo rodinu na vidieku. Ako spomína samotná Wanda: "Počas celej okupácie Adaś neprestala maľovať. Práca bola pre neho odpoveďou na vojnovú devastáciu a gýč civilného života. My sami sme zažili najväčší šok v našom živote - zatknutie a potom popravu nášho mladšieho syna Julisza" (Czesław Czapliński, "The Saga of the Styka Family", New York 1988, s. 154).
Keď sa vojna skončila, Adam spolu s Wandou a Andrzejom odišli do Paríža. Ťažká situácia v povojnovom Paríži však rozhodla, že Stykkovci odišli v roku 1948 na Tadeuszovo pozvanie do Spojených štátov, kde zostali natrvalo.