Wojciech Gerson, INSIDE THE FOREST

32,0 x 22,0 cm - olej, kartón signované p. d.: W. Gerson

Na zadnej strane nečitateľný nápis ceruzkou; vedľa neho číslo (ceruzkou): 43 II; pod ním nálepka s vlastnoručným posudkom Dr. Kazimierza Buczkowského z júla 1944, potvrdzujúcim pravosť obrazu Wojciecha Gersona; okrem toho na pravej rámovej lište dvojjazyčná nálepka (v poľštine a angličtine) s krátkym popisom obrazu; na spodnej rámovej lište inventárna nálepka Okresného múzea v Rzeszowe (odtlačok): Wojciech Gerson, Lesná krajina, olej, kartón, súkromná zbierka, inv. č. | Dep. MRA 2050



Vystavený a reprodukovaný obraz:

- Neznáme diela zo súkromnej zbierky, Oblastné múzeum v Rzeszowe 5 III - 20 V 2015;

- Umelecké krédo. Neznáme diela zo súkromnej zbierky, katalóg výstavy 16 XI 2016 - 26 II 2017, ed. Maria Stopyra, Rzeszów 2016, s. 7.



Gersonove krajinomaľby sa vyznačujú na tú dobu nezvyčajným realizmom. Jeho vnímanie prírody v kombinácii s jeho pedagogickou činnosťou znamenalo obrovský prínos pre rozvoj poľského umenia. Od svojich prvých študentských rokov na varšavskej škole výtvarných umení Gerson absolvoval početné pešie výlety po krajine. S etnografickou presnosťou dokumentoval život poľského vidieka a svoj obdiv k poľskej krajine preniesol na svoje plátna. Józef Chełmoński - Gersonov významný žiak - brilantne charakterizoval krajinomaľbu svojho majstra. Krajinu považoval za najväčší úspech vo svojej tvorivej kariére. Napísal to v úvode katalógu ich spoločnej výstavy, ktorá sa konala v Zachęte vo Varšave v roku 1927:
Začnem krajinkami ako dielami, ktoré dávajú Gersonovi právo zaradiť sa medzi prvotriednych maliarov. Keď Gerson začínal svoju umeleckú činnosť, krajiny boli takmer v celej Európe koncipované veľmi neumelo; pojem okamihu v obraze bol takmer neznámy. O tom, ako to v tomto období vyzeralo u nás, sa nedá nič povedať. A aj v Paríži sa práve začínalo obdobie veľkých krajinárov, ako boli Daubigny, Rousseau, Troyon, Corot, Jules Breton a tak ďalej. [...] Gersonove diela sa eminentne vymykajú všetkému, čo bolo vtedy v celom našom maliarstve. [...] Mdlý kolorit, ktorý mu vyčítali a ktorý bol charakteristickým znakom jeho talentu, sa snažil zámerne vyzdvihnúť, aby dosiahol efekt ponorenia predmetov, ako sú stromy, ľudské postavy atď. A to je Gersonova zásluha o to väčšia, že to na tie časy robil sám, bez toho, aby si to požičal od niekoho iného. [...] Gerson dôkladne rozumel osvetleniu, vidieť to napríklad z tejto jeho poznámky, že v tieni nie je vidieť toľko ako vo svetle, že teda tieň nemožno spracovať tak jasne ako svetlo. [...] Z tohto Gersonovho hlbokého chápania prírody vyplývalo aj to, že niektoré momenty v prírode vyjadril zámerne nezreteľne, teda tak, ako ich vidíme. Túto črtu jeho talentu možno pozorovať na mnohých dielach namaľovaných v plnom slnečnom svetle. Tvrdil, že sa dajú namaľovať všetky svetelné efekty, od plného slnka až po tmavú noc.



Na obraze Interiér lesa je dokonale vidieť, čo mal Chełmoński na mysli. Úzke rámovanie približuje divákovi malý výsek letného lesa zahaleného do mäkkého, rozptýleného svetla, ktoré sa premieta do jeho ostrého vnímania.

Wojciech Gerson (Varšava 1831 - Varšava 1901) maliar, pedagóg; v rokoch 1844 až 1851 študoval na Varšavskej škole výtvarných umení u Jana Feliksa Piwarského, Christiana Breslauera a Marcina Zaleského a v rokoch 1853 až 1855 na Akadémii výtvarných umení v Petrohrade. V roku 1856 odišiel do Paríža, kde ešte študoval v ateliéri Leona Cognieta a samostatne študoval v múzeách. V roku 1858 po návrate do Varšavy rozvinul rozsiahlu umeleckú a verejnú činnosť. V roku 1860 bol jedným zo zakladateľov Varšavskej spoločnosti na podporu výtvarného umenia. Vyučoval maľbu a kreslenie vo Varšavskej kresliarskej triede a vo vlastnom ateliéri, pričom vychoval niekoľko generácií maliarov. Medzi jeho žiakov patrili Chełmoński, Wyczółkowski, Stanisławski, Podkowiński a Pankiewicz. V roku 1878 získal titul profesora na akadémii v Petrohrade. Cestoval do zahraničia - do Berlína, Talianska, Viedne, Prahy a niekoľkokrát do Paríža. Veľa cestoval po krajine, obzvlášť často a rád navštevoval Tatry. Maľoval žánrové vidiecke scény, portréty, historické a náboženské obrazy a krajiny - vrátane mnohých tatranských krajiniek.